Jedná sa o prvý systematický prieskum foraminifer silúru a devónu Barrandiénu. Výskum bol zameraný na dobre spracované profily, najma stratotypové. Celkovo bolo vyhodnotených 387 vzoriek pričom foraminifery obsahovalo 200 vzoriek, z toho v 72 vzorkách boli foraminifery hojné. Výskum sa venoval izolovaným foraminiferám. Bola testovaná vhodná metodika separovania foraminifer z horniny. Separácia zo zvetralinovaných zbytkov vápencov a slienitých a klastických hornín bez rozpúšťania v kyseline (ktorá mala umožniť získanie vápnitých schránok) sa neosvedčila, pretože viedla k ojedinelým nálezom foraminifer. Ako najvhodnejšia koncentrácia kyseliny pre rozpúšťanie vzoriek bola vybratá 10 % kyselina octová. Foraminifery v silúre sa vyskytujú ojedinele a len v jednotlivých vrstvách (nie celých profiloch). Hojnejšie výskyty boli zaznamené len v stupni ludford. Jedná sa skoro výhradne o prisadlé formy patriace najma rodu Hemisphaerammina Zriedkavejšie sa vyskytujú zástupci rodu Thurammina. V devóne sú foraminifery výrazne hojnejšie. Prvý hojný výskyt foraminifer je v stupni prag, zvlášť v dvorecko-prokopských vápencoch. V spoločenstvách pragu sa objavuje prisadlá foraminifera rodu Tolypammina, v iných dominuje Psammosphaera cava. Najhojnejšie sa foraminifery vyskytujú v chotečských vápencoch stupňa dalej. Výrazne sa odlišujú od starších spoločenstiev hojným výskytom rodu Ammodiscus. Spoločenstvá silúru, pragu a z hranice spodný/stredný devón sú výrazne odlišné a foraminifery bude možné využiť pre lokálnu biostratigrafiu. Porovnanie z ostatnými oblasťami je problematické. Systematické spracovanie foraminiferových spoločenstiev silúru a devónu bolo realizované len v USA. Foraminiferové spoločenstvá tejto oblasti sú výrazne odlišné od spoločenstiev Barrandiénu. Novšie sa systematicky spracovávajú spoločenstvá z Austrálie, ktoré vykazujú určité podobnosti v spodnom devóne. Výrazne odlišné sú spoločenstvá z hranice spodný/stredný devón zo Svatokrížskych hor spoločenstvá zo silúru a devónu Pobaltia, uralskej oblasti a Sibíre. Najpodobnejšie sú spoločenstvá z devónu Durýnskeho bridličného pohoria, kde 2 druhy popísané z tejto oblasti (Tolypammina irregularis a Lagenammina thuringica) boli zistené aj v chotečských vápencoch Barrandiénu. Okrem foraminifer boli z výplavov separované aj ďalšie mikrofosílie: radiolárie, Ostracoda, ihlice húb, juvenilné Gastropoda, Brachiopoda, články lalioviek, konodonty a problematiká. Bola zaznamenaná prítomnosť týchto organických zbytkov v spracovaných vzorkách a niektoré boli dokumentované na elektrónovom mikroskope. Pre kongres IWAF boli navrhnuté exkurzné lokality Prastav a Stydlé Vody z najhojnejším výskytom foraminifer.